Novinky

Nákupná turistika, alebo ako nájsť jablká v Rakúsku


Špecifickým druhom turistiky je tá nákupná. V našich končinách ide o čoraz častejší a populárnejší jav. Pri takejto turistike nejde primárne o poznávanie destinácie a jej historického a kultúrneho podložia, ale o nakupovanie. Niekomu sa to môže zdať zvláštne, no za hranicami sa často skrývajú výhodné ponuky a tovar, ktorý doma v regáloch nenájdete. Čoraz viac Slovákov teda sadá do áut, autobusov a vlakov, a cestujú na nákupy ku našim susedom.

Najpopulárnejšími destináciami z tohto pohľadu sú Maďarsko, Poľsko a Rakúsko. A aj keď nakupovanie je pomerne priamočiara záležitosť, občas by sa nejaký ten vreckový prekladateľ určite zišiel.


My vám ponúkame ťahák na aspoň niekoľko základných fráz a pojmov.

Je nákupná turistika vôbec výhodná?

Ešte predtým si ale povedzme, čo vlastne ťahá tých Slovákov za hranice. Obchody s tovarom rôzneho druhu predsa máme aj u nás, oplatí sa teda vôbec vycestovať?

Odpoveď je áno, samozrejme sa to oplatí. Minimálne kvôli:

  • širšej ponuke tovaru a to už aj v pohraničných mestách
  • vyššej kvalite výrobkov, predovšetkým potravín
  • sezónnym zľavám a akciám, nehovoriac o hromadných výpredajoch
  • nižším cenám na vybrané produkty (predovšetkým oblečenie, ale aj niektoré potraviny a spotrebiče)
  • ústretovosti predavajúcich, ktorí z nákupnej turistiky profitujú

Dôvody na nákupy za hranicami sú teda nepopierateľné. Poďme sa teraz pozrieť na konkrétne jazykové tipy v tej-ktorej krajine.

Maďarsko

Náš južný sused je lákavý predovšetkým pre obyvateľov Podunajska, ale Maďarsko zvyknú navštevovať aj Bratislavčania a neraz aj našinci z Abova.

Slováci ocenia predovšetkým lacnejšie knihy, oblečenie a obuv, ktoré sa dajú nájsť v regáloch maďarských obchodov. Populárne sú tiež vína (predovšetkým svetoznámy Tokaj), rovnako tiež ceny potravín, ktoré bývajú vo všeobecnosti o čosi nižšie ako u nás.

Čarovné slovíčko znie "kedvezmény"- zľava. Za ním už iba hľadajte konkrétne percento a okamžite viete, na čom ste. Ak by ste si predsa len neboli istí, bez obáv ukážte prstom a opýtajte sa "mennyit?" a dozviete sa, koľko niečo stojí.

"Kérem, hol van" znamená prosím, kde nájdem a za tým už iba doplníte, čo hľadáte - "élelmiszer" (jedlo/potraviny), "ruházat" (oblečenie), "cipő" (obuv), "elektronika" (ako u nás), "bor" (víno), "könyvek" (knihy), prípadne "ékszerek" (šperky).

Poľsko

Poliaci sú Slovania, žiadne komplikované tlmočenie teda nie je potrebné. Aj napriek tomu však vždy padne vhod ovládať aspoň niekoľko základných fráz, ktoré u nášho severného suseda využijete.

Hlavným lákadlom v Poľsku sú trhy. Nájdete tu výrobky od výmyslu sveta a za naozaj výhodné ceny, týka sa to predovšetkým oblečenia a obuvi. U Poliakov sú lacné aj potraviny, tiež nábytok a šperky.

Ak narazíte na jeden z výrazov: "zniżka", "obniźka ceny" či "przecena" tak viete, že v preklade ste našli zľavy a výpredaje. Prípadne sa na cenu môžete priamo opýtať, použitím frázy "przepraszam, ile to kosztuje?"

"Gdzie mogę znaleźć?" značí, že sa pýtate na miesto, kde niečo nájdete. Konkrétne výrobky hľadajte pod týmito názvami: "żywność" (potraviny), "meble" (nábytok), klejnoty/biżuteria" (šperky/bižutéria), "odzież" (oblečenie) či "obuwie" (obuv).

Rakúsko

Na parkoviskách obchodov v rakúskych pohraničných mestách nezriedka nájdete viac áut zo Slovenska ako od domácich. Nečudo, z hlavného mesta to je k nášmu západnému susedovi len na skok.

Čo sú hlavní ťahúni v rakúskych obchodoch? Najmä výpredaje značkového oblečenia a potraviny na kvalitatívne vyššej úrovni. Napríklad rakúska čokoláda je naozaj čokoládou a nie iba hnedým práškovitým čímsi. Na kvalitu preklad naozaj neexistuje.

Zľavu, prípadne výpredaj, nájdete pod označením "der Rabatt", "die Ermäßigung" alebo "der Preisnachlass". Otázka "wieviel kostet das, bitte?" zasa tlmočí, že sa pýtate na presnú cenu.

Otázka "wo kann ich finden?" vás nasmeruje na presné miesto, kde sa nachádza výrobok, ktorý hľadáte. Tým môžu byť napríklad "die Armbanduhren" (hodinky), "die Juwelen" (šperky), "die Bücher" (knihy), "die Lebensmittel" (potraviny), "die Kleidung" (oblečenie) prípadne "die Schuhe" (obuv).

 Prajeme príjemné nakupovanie!

A nezabúdajte, že v prípade akýchkoľvek prekladateľských či tlmočníckych potrieb sme tu pre vás. Odborné, úradné, umelecké i bežné texty, pomôžeme vám so všetkým, v akejkoľvek jazykovej kombinácií a to aj v tlmočníckej kapacite.

 

 

Slovensko-chorvátske jazykové miniokienko

 Slovenské more je v Chorvátsku, to snáď už každý vie. Navštívili ste ho už? Na jadranskom pobreží každoročne počuť aj slovenčinu, v letných mesiacoch tam zavítajú tisíce našincov. Vzhľadom na tieto skutočnosti sme si pre vás pripravili krátke jazykové okienko na slovensko-chorvátsku variáciu.

 Na nasledujúcich riadkoch sa dozviete čosi málo o chorvátčine, zopár najfrekventovanejších (a niekoľko naozaj úsmevných) výrazov s prekladmi a možno aj niečo navyše.

 Ugodno čitanje!

Stručne o chorvátčine

Hrvatski jezik patrí medzi južnoslovanské jazyky, v rámci pomyselnej lingvistickej rodiny sme teda čosi ako bratanci. Zapisuje sa rovnako foneticky latinkou s iba minimálnymi rozdielmi oproti slovenčine.

Tým najzásadnejším je zrejme absencia ypsilonu. Okrem toho chorvátska abeceda nepozná písmená x (v národných slovách sa rozpisuje ako ks) či ch (foneticky to je písmeno h, napríklad v slove Hrvatska - čítaj chrvatska).

 Podobne ako my bez problémov rozumieme našim západným susedom Čechom, tak chorvátčina má veľmi blízko k srbčine, bosniančine a čiernohorčine. Rovnako totiž tvorili spoločný štát - Juhosláviu.

Vo všeobecnosti platí, že pri rozprávaní rozumie Slovák Chorvátovi a naopak. Pri bežných turistických konverzáciách sa teda titulom prekladateľ môže pýšiť každý.

Užitočné frázy a bežné omyly, alebo ako neopľuť Chorváta

 Ak by zlyhalo tlmočenie štýlom ruka-noha, zíde sa mať osvojených aspoň niekoľko základných fráz a slovíčok, ktoré počas dovolenky využije snáď každý.

Toto sú niektoré z nich:

Slovenčina

Chorvátčina

Áno. Nie. Ďakujem. Prosím vás...

Da. Nie. Hvala. Molim vas...

Dobré ráno! Dobrý deň! Dobrý večer! Dobrú noc!

Dobro jutro! Dobar den! Dobra večer! Laku

noć!

Prepáčte, nerozumiem. Nie som odtiaľto.

Oprostite, ne razumijem. Ni sam odavdje.

Kde je (najbližšia) benzínka/hotel/vlaková stanica/pláž/nemocnica/obchod/

záchod/policajná stanica/zmenáreň?

Gdje je (najbliža/i) benzinska stanica/hotel/kolodvor/plaža/bolnica/dućan/ zahod/policijska postaja/mjenjačnica?

Koľko stojí pivo/obed/zmrzlina/lístok/izba/jedna noc?

Koliko košta pivo/ručak/sladoled/karta/soba/jedna noć?

Prosím si dve pivá a dve koly.

Molim vas dva piva i dve koly.

Aké má byť počasie?

Kakva je prognoza vremena?

Prosím vás, potrebujem pomoc.

Molim vas, potrebna mi je pomoć.

Koľko je hodín?

Koliko je sati?

Hovoríte po slovensky/anglicky?

Govorite ak slovenski, engleski?

O koľkej ide autobus/vlak do...?

U koliko sati ide vlak/autobus za...?

Vedie táto cesta do...?

Novi li ova cesta za...?

Môžem platiť kartou?

Mogu li platiti karticom?

Dá sa tu platiť v eurách?

Mogu li platili eurima?

 Pozor však na niektoré zákernejšie slovíčka, ktoré síce znejú podobne ako naše, ale ich preklad sa významovo často diametrálne líši:

 ● kruh je chorvátčine chlieb, nie geometrický tvar, ten sa povie krug

zrak je vzduch, nie zmysel, ak sa teda Chorvát sťažuje na zrak, možno sa blíži búrka... alebo

smetiarske auto

školjka nie je miesto pre deti, ale mušľa z jedálneho lístka

kosa v chorvátčine znamená vlasy, nehľadajte teda roľnícke družstvo

plivati je plávať, nie pľuť... pozor na prípadné nedorozumenia!

krevet je posteľ, nie miestna pochutina... tak aby ste si zuby nevylámali!

godina je v preklade rok, nech nie ste prekvapení dlhou čakacou dobou

grad značí mesto, nie hrad

pomilovat nepredstavuje prejav hlbokej náklonnosti, ale amnestiu

 Zvyšok už musí každý objaviť sám. Aj to je súčasť multi-kulti obohacovania sa.

Prajeme príjemný pobyt pri Jadranskom mori!

 A nezabúdajte, že v prípade akýchkoľvek prekladateľských potrieb sme tu pre vás. Odborné, úradné, umelecké i bežné texty, pomôžeme vám so všetkým, v akejkoľvek jazykovej kombinácií a to aj v tlmočníckej kapacite.

 

S Esperantom môžete vytvárať vlastné slová a dohovoríte sa

 

Esperanto sa vraj dokážete naučiť za tri mesiace

Lezú vám na nervy početné výnimky, pri ktorých máte pocit, že gramatické pravidlá vlastne neexistujú? Medzinárodne vytvorený jazyk Esperanto sľubuje, že má len okolo 16 pravidiel, bez žiadnych špecifických prípadov. 

Slová sú väčšinou internacionalizmy, takže im porozumiete aj intuitívne. Nemusíte ich memorovať, pretože základný princíp jazyka je jednoduché skladanie slovíčok s príslušnými predponami a príponami. Vďaka tomuto postupu môžete po čase vytvárať aj vlastné slová a ľudia vám budú rozumieť. Za tri mesiace sa vraj dokážete bez problémov dorozumieť a za rok esperantským jazykom plynule rozprávať.

Zhruba 70 % slov Esperanta pochádza z taliančiny, španielčiny, latinčiny, 20 – 25 % z germánskych jazykov, teda z anglického a nemeckého. Zvyšok slovnej zásoby má rôzny národnostný pôvod. Nechýba ani vplyv slovanských jazykov, maďarčiny, čínštiny či turečtiny.

Esperanto vzniklo pred viac ako 130 rokmi. Založil ho L.L. Zamenhof, ktorého uchvátila myšlienka jedného univerzálneho jazyka dostupného pre všetkých. Chcel, aby si bol každý s každým rovný, bez ohľadu na národnosť či rasu. Chcel, aby jazyk ľudí nerozdeľoval, ale spájal.

To, že sa mu to celkom podarilo, dokazuje aj fakt, že napriek tomu, že Esperanto je umelo vytvorený jazyk, nehovorí ním len pár nadšencov. Práve naopak. Jazyk je živý vďaka státisícom ľudí na celom svete, ktorí ho aktívne používajú. Žije vďaka medzinárodným kongresom, podujatiam širokého záberu, ale aj vďaka kultúre. Do Esperanta sa už preložilo množstvo svetovej literatúry, filmov a hrajú sa v ňom aj divadelné predstavenia.

V dnešnej dobe má už aj svojich rodných používateľov. Deti, ktoré sa učia Esperanto od narodenia vyrastajú buď v multikultúrnych rodinách, kde týmto jazykom hovoria rodičia alebo svoje deti jednoducho učia Esperanto z presvedčenia.

Esperanto však nie je vhodné iba pre deti a mladých ľudí. Český psychiater a spisovateľ Maximilián Kašparu, člen UMEA (Medzinárodného združenia lekárov-esperantistov), odporúča štúdium Esperanta najmä starším pacientom ako prevenciu proti demencii a Alzheimerovi.

Vyjadril sa tak v relácii Jak to vidí v Českom rozhlase, kde porovnal štúdium „štandardných“ národných jazykov a Esperanta. Práve Esperanto má podľa neho nespornú výhodu v tom, že sa ho seniori dokážu o mnoho ľahšie a rýchlejšie naučiť. Za ďalšie plus považuje aj fakt, že sú vďaka jeho výučbe seniori začlenení do spoločnosti a spoznávajú nových ľudí.

Angličtina nemusí byť navždy číslo 1

Mnohí sa môžu odvolávať na angličtinu, ktorá sa v súčasnosti považuje za medzinárodný jazyk a nevidia tak zmysel v štúdiu Esperanta. Lenže čo platí dnes, nemusí zajtra, obrazne povedané. Kedysi sa za dorozumievací jazyk považovala francúzština, ruština, na našom území maďarčina.

Podľa ekonomického vývoja to v budúcnosti môže byť napr. čínština či arabčina. Esperanto však nepretláča žiadny politický prúd a nesnaží sa teda iné jazyky vytláčať. Práve tým, že sa ľahko a rýchlo učí, podporuje mnohojazyčnosť – čoskoro si teda k Esperantu môžete pridať štúdium ďalšieho jazyka.

„To, že je jednoduchý, neznamená, že je primitívny. Krásu, efektivitu a bohatosť jazyka dokážete oceniť, až keď sa ho naučíte. Esperanto je veľmi tvorivé a hravé.“ hovorí Peter Baláž v prednáške „Je Esperanto hipsterský jazyk?“ v rámci podujatia BarCamp, známy slovenský propagátor Esperanta. Venuje sa mu už sedemnásť rokov, a za ten čas navštívil mnoho esperantských kongresov a vytvoril si priateľov po celom svete. Sám je organizátorom minuloročného medzinárodného kongresu Esperanto v Nitre a edukačného online sídla „lernu.net“, ktoré je dostupné vo viacerých jazykoch.

Esperanto, programatóri a vegetariáni

Najviac esperantistov na svete (okolo 100 000) je v susednom Maďarsku.

Kongresy vyznávačov tohto jazyka patria medzi najväčšie medzinárodné podujatia bez tlmočníkov. Konajú sa každoročne, vždy v inej krajine. Prvý kongres bol roku 1905, pár ročníkov zabrzdila prvá a druhá svetová vojna.

Esperanto priťahuje inovátorov. Brian Wibber bol prvým zamestnancom Wikimedia Foundation a nadšeným esperantistom. Keďže chcel, aby Wikipedii čo najviac ľudí rozumelo, inicioval v roku 2002 pretváranie celej Wikipedie do Unikódu, ktorý pre angličtinu nebol potrebný. A tým pádom mohol portál tvoriť články v čínštine, japončine, ruštine a pod. Dnes je Wikipedia preložená do viac ako tristo jazykov.

Medzi esperantistami nájdeme aj komunitu, ktorá sa pohybuje okolo tvorby Linuxu, open source programov, ISO noriem, ale aj alternatívnych životných štýlov, vegánstva. Prvá medzinárodná vegetariánska asociácia bolo združenie vegetariánov esperantistov v r. 1905, rok na to vzniklo oficiálne vegetariánske združenie. Predsedom bol zakladateľ Esperanta. Esperantisti sú známi aj tým, že sa angažujú v rôznych pacifistických hnutiach.

Esperanto pritiahlo na Slovensko tisíce ľudí

Ak nazrieme do čerstvej minulosti a súčasnosti, posledné dva roky bolo Slovensko Esperantu naklonené. V roku 2016 sa konali dve významné podujatia – v júli 101. ročník medzinárodného kongresu Universala Kongreso de Esperanto v Nitre. Zúčastnilo sa ho 1500 esperantistov z krajín celého sveta a v decembri sa v bratislavskom Poľskom inštitúte oslavovalo 157. Výročie narodenia L. L. Zamenhofa, zakladateľa Esperanta.

Tento rok za tým predošlým ničím nezaostáva. V júni veľký ohlas zaznamenalo podujatie Stretnutie polyglotov (Polyglot Gathering), ktorý sa každoročne konal v Berlíne, ale tentokrát sa ho podarilo dotiahnuť ho do Bratislavy, na pôdu Ekonomickej univerzity. Návštevníci si mohli užiť štyri dni plné prednášok, prezentácii mnohých svetových rečníkov a polyglotov. Na svoje si prišli aj esperantisti.

Čo sa chystá? Vďaka Esperantu spoznajú viacerí cudzinci aj nádherné historické mesto Banskú Štiavnicu. Práve tam sa totiž koná od 15 – 23. júla Summer Esperanto Study zamerané na výučbu esperantského jazyka v spojitosti so spoznávaním slovenskej kultúry.

Slovensko však bolo v súvislosti s esperantským jazykom aktívne už oveľa skôr. Ako perličku spomeňme prvý album slovenskej skupiny Team, ktorý bol nahraný práve v Esperante. Svoj vplyv na tento počin mal nepochybne manažér kapely, učiteľ a vyznávač tohto jazyka.

Ako sa spojiť s komunitou Esperanta

Viac ako 380 000 užívateľov obľúbenej internetovej a mobilnej aplikácie Duolingo, sa cez ňu učí práve Esperanto. A to nie je zanedbateľné číslo. Na Facebooku je mnoho esperantských komunít. Ak sa chcete pridať k nejakej slovenskej, sledujte facebookové skupiny Podporujem Esperanto alebo Skej (slovenskú esperantskú mládež), ktorá bola založená v roku 2003.

Pokiaľ potrebujete profesionálny preklad v akomkoľvek jazyku, neváhajte sa obrátiť na nás - www.tlmocnik.sk a www.pro-tlmocnik.sk. Viac ako dvetisíc prekladateľov a tlmočníkov, ktorých máme v databáze, je pripravených kedykoľvek poskytnúť vám profesionálnu službu. 

© Michaela Brunovská

 

TLMOCNIK - Vďaka prekladu si ľudia viac rozumejú

 

 Čech telefonuje s Poliakom:

„Začátkem srpna nebo října by jsme tu konferenci přivítali.“

„Co czerwiec?“

„V červenci ? Tak jo, jsme dohodnuti. “

A tak si český podnikateľ píše do diára 1. júl a jeho poľský obchodný partner 1. jún. Zdá sa vám to bizarné? „Podobná situácia sa môže stať, pokiaľ si poviete že veď my si rozumieme, žiadneho tlmočníka predsa netreba.“ upozorňuje Filip Hochel, riaditeľ prekladateľskej a tlmočníckej agentúry TLMOCNIK Translations s.r.o., ktorá už viac ako štrnásť rokov patrí medzi lídrov na trhu v obore prekladateľstvo – tlmočníctvo.

„Na Slovensku je málo študovaných polonistov, prekladateľov – tlmočníkov. Začínali sme štrnásti, štúdium sme dokončili siedmi, z toho asi štyria tlmočníci. Keďže bolo málo učiteľov, už sa poľština na vysokej škole nevyučuje. Tam, kde bola kedysi poľská katedra, je dnes chorvátska.“ dodáva Filip, ktorý vyštudoval kombináciu anglický a poľský jazyk na Univerzite Komenského v Bratislave.

Poľsko má však bohatú históriu aj kultúru, ktorú nemožno prehliadať. O aké jazyky je najväčší záujem? Samozrejme o anglický, o jazyky európskych a okolitých štátov, pričom za okolité treba považovať aj ruštinu, nakoľko ukrajinčina nie je až taká žiadaná. Bližšie špecifikovať dopyt klientov pochopiteľne nechce a zdôrazňuje:

„My sme agentúra, ktorá robí všetky jazyky, tak ako si to môžete prečítať na našom webe. A to je výnimočné, to nás vystreľuje nad konkurenciu. Prekladytlmočenie robíme dlhodobo. Máme kontakty na francúzštinárov, češtinárov, japončinárov, kórejčinárov... Robili sme aj rómčinu. V databáze máme asi 2 000 prekladateľov.“

V roku 2006 bola založená dcérska spoločnosť PRO-TLMOCNIK, ktorá poskytuje preklad a tlmočenie na súkromné účely. Medzi ich klientov patria najmä školy, združenia, menšie firmy, ktoré nie sú platiteľmi DPH.

Agentúru TLMOCNIK Translations s.r.o., si všimnete okamžite, keď schádzate z bratislavského Mosta Apollo. Po pravej strane je biela stena pomaľovaná tmavými postavami v červených kravatách. „Aj keď sa snažíme byť seriózni, nechceli sme byť nudní, žiadna strojenosť. Máme tam myš, potkýňajúceho sa človeka, psa. Chcel som tam dať tiež siluetu postavy zo Star wars, ale k tomu už nedošlo. My sme tu pre všetkých. Aj o tom je tá maľba.“ Za spomenutie stojí aj jej tvorba. Umelci Čajak a Maté sa realizovali v noci. Grafickú predlohu si premietali na stenu z premietačky. Postavy dokonca aj vytieňovali.

Na množstve billboardov, ktoré rastú popri cestách ako huby po daždi, už začíname byť voči reklamám celkom imúnni. Vtipné inštalácie vo verejnom priestore však stále fungujú. Že to nie je len môj dojem, potvrdzuje aj Filipova nasledujúca príhoda: „Pozerám z okna a nejaká postaršia pani si fotí našu stenu. Bola to študentka univerzity tretieho veku, ktorá na predmete fotografia fotila to, čo je na Bratislave zaujímavé. Tak som povyrástol, a hneď som si šiel po vizitku. Jej výber fotiek sa dostal na výstavu. Vyšperkované skvelé fotky!

Trošku som sa v tom rozplynul. Naša stena – súčasť umenia! Nedali sme na ňu holé prsia ani 70 % zľavu, a aj tak sa ľudia otáčajú. Považujem to za úspech.“

Tlmočenie, to nie sú len obchodné stretnutia a odborné konferencie. „Svojich ľudí posielame aj na sobáše. Ak bude vaša nastávajúca manželka alebo manžel z inej republiky a nemáte tlmočníka, príslušný úrad vám nedá pečiatku a sobáš tým pádom nebude právoplatný.“

Úrady a štátne inštitúcie hrajú podstatnú rolu najmä pri prekladoch, a to pri overovaní rôznych dokumentov, napr. výkazu z registra trestov, overovaní notárskych osvedčení, pečiatok a podpisoch na listinách, pri overovaní dokladov o vzdelaní a podobne. Túto službu začali ponúkať na Slovensku ako prví.

Overovanie dokumentov je veľká kapitola. V tejto oblasti máme extenzívne know how a bohaté skúsenosti. Ak sa klient chystá vycestovať, overením dokladov mu vieme ušetriť aj týždeň dovolenky, ktorý by inak strávil behaním po úradoch.“

Na nástenke v kancelárii má Filip pod sebou napísané prídavné mená: seriózna, profesionálna, dynamická, tradičná (skúsená), lokálna, medzinárodná, ústretová, poskytujúca individuálny prístup, vždy pohotová, kvalitná, flexibilná a k dispozícii. „Sú to prednosti našej spoločnosti, “ povie a bližšie vysvetľuje:

„Tým, že sme tradiční, sme skúsení, vieme dať radu. Iba pomocou lokálnych kontaktov sa dajú poskytovať medzinárodné globálne služby. Je dôležité poznať miestne reálie, inak to môže ostať stratené v preklade. Napr. málo Belgičanov má kontakty na slovenských tlmočníkov. Úradné oficiálne dokumenty majú svoju váhu, znalosť právnych pomerov v krajine je pre prekladateľa nevyhnutnosť. Flexibilita znamená, že klientovi nehovoríme, že sa niečo nedá. PRO-TLMOCNIK, má hotline telefónnu linku. Vždy sa snažíme byť ústretovímaximálne pohotoví.

A prečo sa vôbec začal tejto oblasti venovať? “Vďaka prekladu si ľudia viac rozumejú. To, čo bolo na strane A sa dostane na stranu B, a to je na tom pekné.” V jednoduchosti je krása. Avšak, také jednoduché to asi nebude, inak by mohol prekladať a tlmočiť každý. 

 

“Ľudská vedomosť je obsiahla. Prekladateľ – tlmočník je taký polyhistor dinosaurus. Musí mať hlbší prehľad v rozličných témach a neustále sa vzdelávať. To sú znaky zodpovedného prístupu.”

 

Na záver dodáva: „Nech si občianska verejnosť nemyslí, že tí, ktorí sú vygooglení na najvyšších priečkach, sú automaticky najlepší. Pointa je v tom, že sú len najvygooglovateľnejší a najpredplatenejší. Kvalita firmy sa vidí podľa iných kritérií ako poradie v Googli – či reaguje na ponuku, v akom kvalitatívnom štandarde je výstup práce, či má firma určité renomé. Ten, kto prekladateľské a tlmočnícke služby potrebuje, ten si tieto záležitosti ustriehne. Ja budujem značku a tradíciu.“ Množstvo spokojných zákazníkov a pozitívnych referencií sú predsa najlepšia reklama.

Michaela Brunovská

 

Chodit se Slovákem

Chodit se Slovákem je skvělé. Většinu času mu nerozumím, takže nám to klape. Je to ideální situace: chodíte s cizincem, ale zároveň mu vaši rodiče rozumí. Všichni jsou happy.

 

Takže zpět k příběhu: chodím se Slovákem a moc mu nerozumím. Na to, že jsem předtím pracovala 3 roky jen se samýma Slovákama, tak nic moc. Jenomže v Martinusu jsme probírali jen tovar a čítanie, tovar mi vysvětlili a čítanie mi došlo podle obrázku.

Lidé se mě často ptají, jak život v cizojazyčné domácnosti zvládám. Těžce! Moji starší přátelé - tedy generace, která umí ze všech cizích jazyků na světě pro změnu jenom slovensky - se pravidelně diví, že tomu my mladí nerozumíme. Protože to prostě je cizí jazyk.

U jakéhokoliv jiného jazyka, který neovládáte, přepnete do angličtiny, že jo, ale u slovenštiny vám je to tak trochu pitomé, takže se prostě snažíte. Jenomže každému desátému slovu nerozumíte, a když je ve věte jen to blbé slovo, tak jste v riti, že jo. Tak třeba:

"Idem do pivnice." 
Boží. Dej mi minutku, půjdu s tebou, nalíčím se, oblíknu se, pobalím se, peněženka, cigarety, zapalovač, papírové kapesníky, je mi divné, že on jde v tričku, ale jeho chyba, že mu v hospodě bude zima.

"Prídem skôr."
Sice nevím, kdo je Kuór, ale je fajn, že se ptá, jestli mi nevadí, že přijde i s ní / s ním.

"Prídem neskôr." 
Od minula vím, že to není osoba, ale časový údaj. Jeden z mnoha. Najneskôr, čoskoro, skôr, najskôr, skoršie, kurva do piče já nikdy nevim, kdy přijde domů.

"Zababuším ťa!" 
Nevím, co to je, ale pro jistotu máte po ruce telefon, abyste si mohli přivolat pomoc. Připomíná mi to Zababiším tě, a to prostě nechceš.

"Umyjem spolu riady?" 
Toto jde logicky odvodit celkem lehce: máme to dělat společně a budeme něco umývat. Je to nějaká zastydnutá slovenská nabídka k sexu. Jo, umývání rjádů bude slovenská předehra. Říkám tedy ano a začnu se svlékat.

"Kde máš spálňu?" 
"Já doma nekouřím."
Než mu došlo, že mu nerozumím, skoro se rozplakal.

"Som štěklivý." 

Nevim, co to je, ale co na to asi řekne babička.

"Mám smäd." 
Prosím, ať je hovorový výraz pro velký dům za Bratislavou.

"Dáme si strukoviny?"
Očekávám nějaký zábavný pořad na Primě.

"Na balkóne sú cencúle."

Nevim, kde se tam vzali, ale volám policajty.

 

OD ŠTÚRA K ŠTÚROVI – TLMOCNIK podporuje kultúru

Za náš spisovný jazyk vďačíme...však všetci vieme komu. Málokto si ale uvedomuje, že Štúrovci nielen že nevymreli po meči, ale vo forme písania esejí sa dosávajú do povedomia i dnes. V osobe Ivana Štúra, potomka Ľudovíta Štúra, dnes nachádzame príležitosť zamyslieť sa a pobaviť.  
Sme hrdí na to, že môžeme podporiť slovenskú kultúru a prispieť ku vzniku kvalitnej publikácie zbierok esejí Zázraky života.

 15095558 10157808765555594 4739514759759397979 n         IMG 6305

 

Vitajte na stránke tlmocnik.sk

Vítam Vás vo svete TLMOCNIK Translations, kde budete mať dvere vždy otvorené. Zapojte sa do zaujímavých súťaží na facebooku a vyhrajte atraktívne ceny, získajte zaujímavé zľavy na naše služby, ktoré už využili tisíce našich spokojných zákazníkov, alebo sa s nami len tak ponorte do čerstvých zaujímavostí zo sveta jazykov. Dúfam, že Vás naša nová stránka zaujala, páči sa Vám a radi sa na ňu vždy vrátite. Prajem Vám všetko dobré, all the best, bonne chance, alles Gute, tutto bene....

Riaditeľ, TLMOCNIK Translations

Uhádnite názvy filmov

Kto_uhádne 25 názvov filmov, získa od nás zľavu na preklad 8% a darček podľa vlastného výberu.

Čítať ďalej: Uhádnite názvy filmov

Medzinárodný deň prekladateľov 30. september

Medzinárodný deň prekladateľov budeme tento rok oslavovať pracovne a obzvlášť príjemne. Na náš sviatok chceme potešiť každého, kto si v tento deň u nás objedná akúkoľvek z našich služieb pekným darčekom.

Čítať ďalej: Medzinárodný deň prekladateľov 30. september

STREET JAM vol.2

Agentúra TLMOCNIK Translations sponzorovala 8.júna 2013 v bratislavskej Petržalke súťaž v skateparku STREET JAM vol.2.
Súťaže sa zúčastnilo množstvo mladých nádejných skaterov z okolia Bratislavy, ako aj už staré známe tváre.

Od deviatej hodiny na sa Markovej ulici ozývala kvalitná hudba o ktorú sa postaral DJ KEBAB a vzduchom sa niesli vône z grilu, ktorý bol celodenne k dispozícii každému návštevníkovi. Okrem prekážok v skateparku, zábradlia a mini-U rampy bol program obohatený aj o rôzne doplnkové disciplíny, ktoré si mnohí z vás nenechali ujsť. So všetkými sa opäť radi stretneme aj pri ďalšom ročníku tejto vydarenej akcie.

Čítať ďalej: STREET JAM vol.2

Newsletter

Chcete byť informovaný?
Zaregistrujte sa na odber noviniek

Kontaktujte nás

TLMOCNIK Translations s.r.o.
Košická 6, 821 09 Bratislava 2

Orange: +421 905 310 564
T-Mobile: +421 911 310 566
O2: +421 949 344 993
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.